Právo vstúpiť do odborovej organizácie
Ústava SR zaručuje každému právo slobodne sa združovať spolu s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. Činnosť odborových organizácií a iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. Odborové organizácie sú povinné informovať zamestnávateľa o začatí svojej činnosti v priestoroch zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov. Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Odbory a iné združenia sú upravené v Zákone o združovaní občanov č. 83/1990.
(Čl. 29 a 37 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992, v znení neskorších predspisov)
Právo na kolektívne vyjednávanie
Ústava SR zaručuje právo na kolektívne vyjednávanie a Zákonník práce obsahuje predpisy týkajúce sa tvorby a obsahu kolektívnych zmlúv. Existuje tiež tiež osobitný právny predpis Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, ktorý obsahuje ustanovenia o typoch kolektívnych zmlúv, ich platnosti a účinnosti, o riešení konfliktov.
Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie, kontrolnou činnosťou. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami výhodnejšie, ako to ustanovuje Zákonník práce.
Hospodárska a sociálna rada sa na Slovensku zriaďuje zákonom z roku 2007. Rada je konzultačný a dohodovací orgán vlády a jej sociálnych partnerov. Rada má 21 členov, z ktorých po sedem zástupcov vymenúvajú združenia pracovníkov, zamestnávateľov a vlády. Rada je oprávnená vydávať stanoviská k návrhom politík, plánov a právnych predpisov v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Rada uzatvára dohody v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podporuje všetky formy kolektívneho vyjednávania.
Zdroj: § 36 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov;§229-233 Zákonníka práce č. 311/2001; Zákon č. 02 z roku 1991 o kolektívnom vyjednávaní, naposledy novelizovaný v roku 2013; Zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni
Právo na štrajk
V prípade konfliktu medzi zamestnancami a zamestnávateľom, pracovníci majú právo vyhlásiť štrajk. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Právo na štrajk je zaručené Ústavou SR. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy. Účasť na štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní. V prípade, že súd rozhodol o nezákonnosti štrajku, účasť sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.
(čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992, v znení neskorších predpisov, §16-26 Zákona č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, v znení neskorších predpisov)
